Objavenie jaskyne mieru v polovici minulého storočia sa považovalo za prelomový objav v Demänovskej doline. Jaskyniarska šťastena nešetrila a dožičila človeku mimoriadnu krásu. DEMANOVSKÁ DOLINA. Jaskyniari si vtedy azda na čas vyčerpali dávku šťastia pri odhaľovaní podzemia. Ďalší rovnako významný objav sa im podaril až o viac ako polstoročie neskôr, za dlhé čakanie sa … Čítať viac
Zasadnutie výboru SSS sa uskutočnilo v piatok 6. 12. 2013 o 13.00 na sekretariáte SSS v Liptovskom Mikuláši. Prítomní boli: B. Kortman, Z. Hochmuth, P. Holúbek, M. Jagerčík, P. Magdolen, O. Miháľová, P. Strečanský, J. Tulis, L. Vlček. Ospravedlnili sa: S. Szunyogová, I. Demovič.
Zasadnutie otvoril predseda SSS B. Kortman, privítal zúčastnených a navrhol obvyklý program zasadnutia.
Je neuveriteľné, s koľkými príbehmi sa môže spájať jedna jaskyňa. Tu sú ďalšie dva. Tento krát opäť z Mesačného tieňa. Jaskyne, ktorá nikdy nekončí. Ešte horúce.
Od posledného reportu na stránkach SSS uplynul práve mesiac, v horách pripadlo množstvo nového snehu a naše výpravy tým pádom dostali aj nový rozmer. Boj o vchod. Toto obdobie v Bielovodskej doline je svojím spôsobom možno i najkrajšie. I horár Martin Stodola opúšťa pravidelne svoju horáreň na niekoľko týždňov, aby svoju dovolenku mohol stráviť doma v Bratislave. Podmienky na lezenie a turistiku sú mizerné a tak sme tu v tomto období úplne sami. Do otvorenia turistických chodníkov je ešte poriadne ďaleko. No blízko to nemáme ani mi. Centrálny žľab Spišmichalovej doliny je zväčša plný nespevneného prachového snehu, kým okolité hrebene Rozpadlín, či Nižných zámkov sú prakticky vymetené. A tak časy výstupov k nášmu vchodu vo výške 1767 m.n.m sa rôznia. Niekedy sa približujú k najdlhším tatranským turistickým maratónom ( rekord 9 hod, ústup 200 m od vchodu ). Nikdy teda nevieme na čom sme. Isté je len jedno. Úbytok tak potrebných síl navyše…
Viac ako 10 mesiacov pauzy od doby objavu je vari najdlhší čas, keď sme jaskyňu nenavštívili ani raz. Čo človek narobí, keď sa mu nechce a doma plačú potomkovia. Jaskyňa musí počkať. Lenže aj deti rastú a zdá sa, že i doba objaviteľského pôstu sa už skončila. V Mesačnom tieni sme začali znovu pracovať, síce trochu oneskorene (premárnene, suché leto ), ale o to s väčšou chuťou. Omladený tím hnaný neutíchajúcim hladom po „nových veciach“ reprezentovaný hlavne bratmi Šusterovcami prináša ďalšie postupy a zároveň aj vytyčuje nové otázniky. Ja otec jaskyne hrám poväčšinou už len druhé husle, sem tam ladím melódiu, orchester vhodne dopĺňa Palko Barabáš s dokumentaristikou, o noty sa stará mapér Karol Jindra, skúsený to geodet, ktorý prináša všetkým to najdôležitejšie, podrobné mapy. Celý orchester teda hrá ako sa patrí a tak aj prináša na svetlo sveta nové a zaujímavé výsledky.