Mapovací kurz SSS v Demänovskej doline 2011

    Asi nikto nepochybuje o potrebe pedagogického pôsobenia na členov SSS a potrebe organizovať „Speleologickú školu“, podobne ako je tomu napríklad v zahraničí, v speleologicky vyspelých krajinách. Na časy z konca 80-tych rokov, kde sa účastníkom speleologickej školy dokonca refundovali mzdy, si už málokto pamätá. Zažili sme pokusy o oživenie, napríklad dobre zorganizovanú Speleologickú školu SSS v Pružine v r. 2007. Neskôr však bol prekážkou postupne klesajúci počet účastníkov, konvergujúci k nule. Asi hlavná príčina je nemožnosť komplexnú náuku o jaskyniach zhustiť do niekoľkých dní, a tiež málokto si vie vybaviť voľno na dlhší čas.

 

    Po vyskúšaní viacerých modelov Speleologickej školy sa zistilo, že jej najživotaschopnejšou časťou sú mapovacie či meračské kurzy, kde začiatočníci absolvujú základy merania v jaskyniach, zobrazovania jaskynných priestorov a vyskúšajú si zamerať nejakú jednoduchú jaskyňu alebo jej časť. Preto sa vybor SSS rozhodol skúsiť inú koncepciu. Speleologická škola by sa skladala zo samostatnych modulov, „kurzov“, ktoré by boli priestorovo aj časovo obmedzene, niektoré by sa mohli konať každoročne (mapovací kurz, základy prieskumu, kurz lezenia – lezecké dni), iné, vedeckejšieho charakteru (geológia, klimatológia, biospeleológia atď.) možno aj s dlhšou periodicitou, podľa záujmu zisťovaného korešpondenčne a podľa časových možnosti potenciálnych školiteľov. Tato koncepcia sa už začala uplatňovať v r. 2011, v príspevku M. Jagerčíka sa možno dočítať o základnom kurze prieskumu jaskýň, konanom na Krakovej holi.

    V tomto duchu sa uskutočnil aj tohtoročný mapovací kurz, ktorý prebehol koncom novembra v Demänovskej doline, resp. vybraných častiach jaskýň Demänovského jaskynného systému. Počet účastníkov (šesť) ma príliš neznechutil, hoci povodne bol o akciu väčší záujem. O to serióznejší však bol prístup adeptov a tiež možnosť intenzívneho pôsobenia na nich. Takže v piatok 25. 11. sme sa stretli pri Speleodomci v Demänovskej doline. Nasledovalo ubytovanie a rozvinutie pracoviska, výpočtovej techniky a oboznámenie s okolím a so základnými teoretickými východiskami a klasickými meračskými pomôckami. Už poobede sme si vyskúšali mapovanie na povrchu a jeho spracovanie. Aj bez Dista sme dosahovali na 50 m okruhu chyby pod 10 cm. Navečer sme ešte stihli mapovať i v jaskyni. Novovybudovaným dolným vchodom sme vošli do Pustej jaskyne a vo veľkom priestore Pod priepasťou sme realizovali spoločný uzavretý ťah. Na akcii sa zúčastnil aj Paľo Staník, ktorému merači pomohli s fotením. Večer na chate sme kreslili a pracovali s programom Abisso, pričom nám systémovo pomohol Paľo Herich ml., ktorému touto cestou ďakujem.

    V sobotu sme vstúpili do horných časti Pustej jaskyne (Psie diery). Tu sme vytvorili 3 mapovacie úseky, ktoré samostatne mapovali 2-členne družstva. Takto sme zamerali celý hlavný ťah horných časti. Večer na chate sme sa zaoberali kompletným kreslením mapy.

    Posledný deň kurzu sme už venovali najmä exkurziám. V Jaskyni mieru sme prešli väčšinu veľkých priestorov (až po sifón do Demanovskej ľadovej jaskyne). Prehliadka bola spojená s doplnkovými meraniami pod vedením P. Hericha, iná partia spolu s autorom si prešla jaskyňu Okno.

    Na zaver je možne konštatovať, že mapovací kurz splnil svoj účel. Skupina Čachtice ma 2 nových meračov (Lukaš Kubičina a Marcel Rosa), 2 sú zo skupiny J. Majku (Kamil Budinský a Miroslav Zverka) a poslední 2 sú z Komisie pre potápanie (Peter Kandričák a Zoltán Ondrej). Ďakujeme za ústretovosť Správe slovenských jaskýň, Speleoklubu Demänovská Dolina a za pomoc na podstatnej časti kurzu Paľovi Herichovi, ktorý nám spríjemnil večery rozprávaním a diskusiami o objavovaní Štefanovej jaskyne a problematike mapovania veľkého systému.

Zdenko Hochmuth

 

mapovací kurz v Spravodaji SSS