Nápad zrealizovať projekt voľného prechodu po napnutom lane v niektorej zo šácht a priepasti Mesačného tieňa vo mne ožil, keď sa nám podarilo preliezť a nainštalovať lanový traverz na hlavnom ťahu v šachte Mesačná stvora. Bolo to niekedy koncom roku 2009. Táto šachta sa dovtedy nachádzala trochu mimo od hlavného traktu jaskyne a našej pozornosti takto unikala.
Mesačná stvora je nádherne elipsovito modelovaná vertikála o rozmeroch 9x12x99 m. V hornej časti za skalným mostom ma ďalšie krátke vertikálne pokračovanie, ale to je už iná kapitola. Jej dno sa nachádza presne 300 m od vstupu do jaskyne a teda relatívne ďaleko , asi štyri hodiny pochodu od povrchu. Dnes keď tadiaľ prechádzame, každý z nás tu na chvíľu zastaví a vychutnáva si v pokore nádherne dielo prírody. Šachta svojou typickou symetriou púta oko filmárov a rôznych fotografov a tak tu vzniklo množstvo pre nás kultových fotografií dokonca túto šachtu objavil Palo Barabáš vo filme Hľadači tieňa.
Priepasť , ako množstvo iných zdolali bratia Šusterovci. Keďže dnes tu máme prakticky desiate výročie objavenia Mesačného tieňa, dovolili sme si takýto malý luxus a rozhodli sa, že jaskyni sa povenujeme aj ináč ako s vŕtačkou, trochu ju spopularizujeme a priblížime verejnosti. Ako čerešničkou na torte sa mal stať pokus o prekonanie Stvory tento krát spôsobom HIGHLINE. Keďže o vec sa už dlhšie zaujímam, v mojom telefónom zozname sa za tie roky objavilo pár nových telefónnych čísiel s prívlastkom „ slackliner „. Po týždňoch telefonovania a posielania Barabášovho DVD ostáva na prekvapenie zrazu len jeden záujemca– Daniel Kapusta z Popradu. Až neskôr zisťujeme aké obrovské šťastie sme mali práve v tomto skromnom chalanovi, naozajstnom bojovníkovi a tvrďasovi, bez akého by tento projekt na 100 % stroskotal.
Akcii dávame zelenú a plánujeme ju na 6. Mája. V podzemí chceme zotrvať maximálne tri dni. Sprevádzať nás bude štáb TV JOJ , čo projektu dáva úplne iný rozmer. Nakoniec sa stretávame v nádhernom počasí v Bielovodskej doline, sme ôsmi, čo je dobré, kvôli kapacite prvého bivaku. Množstvo filmového náradia, osvetlenie, veľa techniky a rezervné spacáky plnia naše batohy vyše hláv a ramien. Danielov batoh plný ocele a slackinerského náradia ( kladky, ťažké popruhové slučky, kľúče, 25 m lajna, 2×25 m istiace laná, koberce, nerezové kotvy, šekle a množstvo iných vecí ), niektorí len s námahou odliepame od zeme. Udávaná váha 34 kg sa mi zdá na tento krát poddimenzovaná. Tu sa po prvý krát ukazuje Danova húževnatosť. S batohom nechcel pomôcť a pomaly vystupuje k jaskyni. Jeho i nás čaká 700 m prevýšenia. V noci bolo hlboko pod nulou a tak pohyb po tvrdých firnových poliach je relatívne rýchly.
Dopredu do jaskyne vyrážajú obaja bratia Šusterovci. Majú ešte viaceré lezecké plány. Dolu sa s nimi máme neskôr stretnúť. Cesta k bivaku prebieha v norme. Nasleduje krátky odpočinok a po chvíli už stojíme v prvom okne Mesačnej stvory. Ďalej už len pokračuje starý lanový most klasickej cesty. Je inštalovaný presne 36 m od dna priepastí. Využívame staré laná, nad ktoré naťahujeme highline travez. Vyžaduje si to úplne nové prekotvenia na oboch stranách šachty. Vyrovnanie ideálneho ohybu a dopnutie lajny trvá ešte takmer tri hodiny. Ostatní medzitým inštalujeme filmársky štand v 4 metrovej výške nad stredom traverzu s ideálnym výhľadom. Jožo Kubáni medzitým postupne s nami robí prvú reportáž v MT. Je 9 hodín večer, keď je už konečne všetko pripravené.
Ako zdroj osvetlenia nám slúži naša spoľahlivá elektrocentrála Honda a 500 wat reflektor. Po prvých Danielových pokusoch zisťujeme, že všetko bude ináč ako sme si pôvodne mysleli. Osobitné podmienky jaskyne robia traverz v tejto chvíli prakticky nerealizovateľný. Vyčerpanosť, neustály skap, zima, vlhkosť, hladké steny bez opticky záchytného bodu, pološero, či mihotavé svetlo Danielovej čelovky na vodiacom lane, sťažujú každý ďalší centimeter postupu. Daniel neustále padá. Niekedy sa mu pád podarí zachytiť rukami na lane, no väčšinou končí v 4 metrovej hĺbke pod istiacim lanom. Už len spôsob akým sa dostáva späť na vodiace lano budí náš obdiv. Vo vise urobí kotúľ vzad, pričom jednou nohou si nad hlavou zahakuje istiace lano. Zrazu sa vymyká kolmo hore zároveň sa priťahuje ľavou rukou istiaceho a zachytáva pravou rukou horizontálneho lana. Všetko je vyrátane na milimetre! Všetci sledujeme ako postupne dochádzajú Danielovi posledné sily. Je polnoc, jeho najlepší pokus skončil tesne za polovicou traverzu. Je najvyšší čas ustúpiť a oddýchnuť si. Smutný sa spoločne vraciame do bivaku č. 1. Čo čert nechcel ešte po polnoci nás opúšťajú jojkári a treba ich odprevadiť až k vstupnej šachte skoro celou jaskyňou. Na túto neľahkú úlohou sa podujmú Števo s Rasťom, ktorí sa vracajú až po tretej nad ránom.
Ráno už Daniel netrpezlivo čupí pred mojím stanom. Je odhodlaný čím skôr vyraziť, no ešte pred tým mám s ním zásadný rozhovor. Motivujem ho v ňom na maximum. Jeho emócie sú natoľko silné, že chvíľami mu po tvári stekajú slzy. Stále mi opakuje, že je dojatý, čo všetko sme spolu s chalanmi spravili pre jeho úspech. Tvrdí, že je to najťažší traverz jeho života, pričom stále cíti našu pomocnú ruku. Chce nám to všetkým vrátiť. Pokorením traverzu!!!
O hodinku sme všetci na svojich miestach. Daniel ešte v tichosti chvíľu medituje. Napätie a energia v šachte sa dá doslova krájať. Jedinou ďalšou Danielovou cestou je už iba 2,5 cm široká 12 m dlhá čiara. V okne oproti čakajú bratia Šusterovci. Rasťo visí na štande vedľa mňa a drží reflektor, no každý z nás je teraz s Danielom v duchu na lane. Vieme už dobre ako s jeho každým ďalším pokusom mu ubudnú sily. Celý náš projekt v tejto chvíli balancuje na špičke noža, čo je však horšie je , že rezervu si treba nechať aj na návrat s ťažkým nákladom jaskyňou. O deviatej ráno sa Danielova noha po siedmych hodinách odpočinku znovu dotýka lajny. Ploché lano sa prehýba, ale nechveje tak ako tomu bolo včera. Daniel úplne po ľahky dosahuje polovicu traverzu. Do cieľa mu chýba ešte 6 metrov. 5, 4, 3, 2, 1…Je tu koniec. S víťazným výkrikom sa Daniel rituálne vrhá tento krát dobrovoľne do hlbín Mesačnej stvory. Jeho telo sa ešte nechtiac posledný krát odráža od skalnej steny šachty. Komplet všetci neveriacky a v úžase sledujeme jeho chôdzu po lane i hrozivo vyzerajúci pád. Vlasy nám stavajú dupkom! Daniel žije a je víťaz! Až teraz konečne prichádza eufória a vlna radosti sa šíri celou jaskyňou.
Daniel Kapusta sa 7 rokov aktívne venuje slackline. Jeho rekordom je 80 m dlhý traverz v malej výške, no počin v Mesačnou tieni radí doposiaľ k najťažším.
Igor Pap, 13 . 5. 2014
{phocagallery view=category|categoryid=54|limitstart=0|limitcount=0|detail=8|displayname=1|displaydetail=1|imageshadow=shadow1}
