Áno, ďalšie méty v Mesačnom tieni sa logicky vynárajú. Skúsime 40 km? 😉 Letmé nakuknutie do známeho rebríčka amerického jaskyniara Boba Guldena = World Long Cave List (www.caverbob.com/wlong.htm), Mesačný tieň by sa mal onedlho ocitnúť aktuálnou dĺžkou 30,046 km na slušnom 134. mieste. Dúfajme že do prvej čestnej stovky lokalít by sme to aj mohli dotiahnuť. (Lebo aj iné jaskyne samozrejme rastú…:) Aby sme však nespyšneli, napríklad len v susednom Rakúsku majú už 10 (!) jaskýň dlhších než 30 km a v takom Francúzsku až 17. Samozrejme, obrovské celistvé alpské Ca-masívy poskytujú iné možnosti a parametre, než tie zaizolované karpatské pár km2 vcelku najviac. Na druhej strane, v oblúku pohoria Karpát, alebo povedzme na východ od Viedne a to vrátane celého dinaridného Balkánu (!) sú od Mesačného tieňa dlhšie už len tri lokality: Demänovský systém, a dve rumunské jaskyne, Vintului (42,165 km) a Humpleu (36,6 km).
No a napokon, trochu radosti či tiež hrdosti z dobre vykonanej a trpezlivej, hoci dakedy aj drsnej a boľavej jaskyniarčiny v MT nám poskytne aj milé drobné porovnanie: Od dôb kedy učiteľ Alois Král prenikol po prvý raz do Demänovskej jaskyne Slobody (1921), uplynulo už hodných viac ako 90 rokov. Nám trvalo zdolanie prvej 🙂 jubilejnej tridsiatky v Mesačnom tieni od momentu v r. 2004 kedy Pap so Šmídom objavili jeho úvodnú šachtu a pustili sa tu do cieľavedomej práce, len 8 rôčkov!
No a čo je v Mesačnom tieni po poslednej akcii nové? (Vyberiem z toho zásadného.) Najmä, stále pokračuje… 🙂 V trojke s dvomi mladučkými, no príma vytrvalými a nadšenými plaveckými jaskyniarmi, som bol v piatok 31.8 rekognoskovať partie okolo úrovne Zelený pes v horizonte -350 m, kde pred dvomi rokmi Jaro Stankovič zakončil jednu z mapovačieč karb.krížom na prahu velikánskej kaverny. Nazvali sme ju, na počesť nášho dobrého kamaráta, ako DÓM GABIHO JAKABA (GJ)… Dóm má 20 x 25 m v pôdoryse, prinajmenej 50 m (!) výšku a 3 nehorázne trúby hore akoby sa hore rozmršťovali do TMY… Čiže, dobrý tip na polezenie pre ŠusterDouble. 🙂 Ďalej pokračujú dve stredne veľké a vlnovkovito poprepájané úrovne, v spodnej je niekoľko otvorov do šácht, ociachovaných zatiaľ len podľa pádu kamenia na možno 20, 30 m či aj viac… ale kto by to tu zatiaľ skúmal, pravda? (Počkajú zas, kým vyčerpeme trochu smerodajné horizonty.) Kým my dvaja s Jurajom mapujeme, na „konci“ etáží vrtký Tibor odvážne voľne prelieza traverz, po skoro hladkej stene… Nad zívajúcou prinajmenej 25kou s ale hroznými hrotmi… až sme sa zaň pri posudzovaní tohto kroku spätne my zostalí dvaja pomodlili. 🙂 A nahodili tam predsa len lanový traverz. Ďalej pokračujú sieňovité priestory, z ktorých jedna prebádaná trasa sa napája na priestory vôkol Strašidelného dómu (identifikácia podľa mer.bodov a lana TheŠuster,s toť len z predminulej našej ekšn)… Dve pokračujú NIEKAM. Podľa mapy MT (pozri Spravodaj 4/2007, str. 16) smerujú do „bielych miest“ medzi úrovňami Metro a Žufane, ktorých línie sú od seba vzdialené viac ako 100 m… a tento „balík“ obsahuje najskôr niekoľko km neprebádaných dutín… Ktoré ale asi budeme musieť zanechať až generáciám budúcich generácií. 🙂 Iné pokračovanie tu nachádzame na konci sútoku dvoch period.tokov v nádherne fotogenicky červenkastom dóme (lokálne bridl.podložie) pomenovanom ČERVENÝ INDIÁN (40 x 18 m). Chalani tu vytvoria drobnú hrádzku a šikovne sa pretisnú úžinami ponad hlbšiu vodu… Popri otrlej mapovačke – viete aká to je? (to na záver akcie a ku tak jednej nočnej hod, keď sa vám už zatvárajú oči… a mozog už nevie ani či sa má telo triasť zimou alebo čo…) – nachádzame tiež zľahčený chodbovitý prechod do koncov Zeleného psa, obišli sa plazivky, takže ak schudneme na 50-60 kg… ponúka sa tu, na najnajnajodľahlejšom konci Zeleného psa okrúhly prielez kde mocne bujne ostro vyzývavo duje prievan… Prístup tam, priam hračička: z doliny len asi zo 40 hodín presunu… :)) Však aj buvať sa šlo v jedenajpolke (bivku) tak o druhej.
No a v sobotu 1. septembra si naložíme ešte prudšiu mapovačku, tentoraz v sektore LES ŠÁCHT, ktorý je našťastie púhych 15 min. od jednotky… Tu nachádzame ohromný fosílny prívod, zrejme generálny, celej sústavy šácht 20-40 m a komínov 50-100?m, ale keďže sme mapovanie pretiahli opäť ku polnoci (?) a nebolo už „bezpečných“ síl, hoci výlez pomerne ľahký… nechali sme to „driemať“. Tibor s por.č. 001 dostáva ďalšie závažné body do kurzu DRSNEJ Speleoškoly, za bravúrne zvládnutý sólo prieskum aj (už samostatné) vykresľovanie náročnejšej blatovej spojnice zvanej príhodne HROZNÉ SRA..Y, ktorú sme potrebovali namapovať o stupeň BCRA precíznejšie. V 1. bivaku si už potom len vychutnávame atmosféru hrboľcov do rebier a ľadvín pod karimatkami v stane (no, jak to ten Rado Židek vtedy roztĺkol tie kamene… 🙂 a dávame do stávky tipy, či a o ktorej v noci sa nám na hlavy opäť zrúti povala tunajšieho „veselého“ plafónu. 😉
Braňo Šmída, 8.9.2012
{gallery}uk/map01{/gallery}
{gallery}uk/zapisnik001{/gallery}
