Ako je dobrovoľným jaskyniarom všeobecne známe, zmierlivý postoj predsedníctva SSS a jej predsedov voči direktívnemu protijaskyniarskemu zákonu č. 543/2012 Z.z. o OPaK nepriniesol žiadne ovocie. Ba skôr naopak. Štátna správa prináša stále nové bezohľadné nariadenia ako by nás ochranári v kanceláriách skúšali, koľko ešte toho unesieme. V týchto ťažkých časoch, keď pracujúci ľudia začínajú štrajkovať v zásade za vyššie platy, akoby sa naše požiadavky vytrácali v éteri, lebo psí brechot do neba neletí. Ja si ale myslím, že dobrovoľní jaskyniari nie sú mukli zbavený občianskych práv a za ich dobrovoľnú objaviteľskú a ochranársku činnosť si zaslúžia dôstojný prístup štátnych úradníkov a zákonodarcov.
A to všetko preto, lebo nie sme jednotní… Jedny sa jednoducho boja, iný nehodlajú bojovať proti tzv. kamarátom, ktorí aby sa zapáčili vrchnosti a zabezpečili si blahobyt do konca svojho biedneho života zriadili stanovy SSS a dokonca navrhli potupné protijaskyniarske zákony. Mnohým je to ale jedno, lebo si myslia, že aj tak v tejto skorumpovanej ríši zla nič nevybojujeme. A práve tým sú určené tieto riadky…
Bohužiaľ, až po uzávierke Spravodaja SSS sa mi dostala do rúk stará kniha v ktorej posledné riadky akoby kopírovali náš útlak zložkami MŽP. V dobe feudalizmu si negramotní drevorubači vďaka jednote a vytrvalosti vydobyli svoje práva a my dobrovoľní jaskyniari prehrávame 20 ročný márny boj… Ozaj, a bojujeme vôbec za svoje práva?
Úryvok z knihy Alberta Stránskeho: Drevorubači na Čiernom Hrone z r. 1969
…dlhý boj drevorubačov breznianskej oblasti o zachovanie starého handelského práva veľmi rozrušil predtým pokojný život na území Čierneho Hrona. Nízke mzdy, bieda ako dôsledok drahoty, poplatky za breznianske záložné pozemky a veľká neúroda čoraz krutejšie doliehali na drevorubačské osady. Bola potrebná len iskra, aby nespokojnosť prepukla v otvorenú vzburu. Touto iskrou boli nové pracovné predpisy, ktoré zavádzali nové rozmery pri ťažbe kluftového dreva. Nové smernice nariadil Hlavnokomornogrófsky úrad v Banskej Štiavnici 6. apríla 1820 v zmysle dekrétu viedenskej dvorskej komory a reskriptu budínskej kráľovskej komory. Účelom nariadenia bolo zjednotiť lesnú ťažbu vo všetkých komorských lesoch. Handelský drevorubači sa jednotne postavili proti novým lesným mieram a húževnato sa bránili proti novej regulácii hovädzieho dobytka a chovu oviec na Handloch. Robotníci žiadali, aby bol ponechaný starý spôsob chovu dobytka, ktorý v minulosti každému povoľoval chovať toľko kusov dobytka, koľko mohol cez zimu vyživiť, lebo chov dobytka tvoril základ výživy rodín pracujúceho robotníctva. Dobytok zachránil Handle od hladomoru v posledných rokoch neúrody a drahoty, keď ceny požívatín stúpali do nepamätanej výšky. Podobne sa stavali proti regulácii stavu oviec na 5 kusov, lebo robotníctvo pracuje cez celú zimu v lesoch prebýva aj cez noc v chatrných kolibách a potrebuje teplý odev, a vlna z 5 oviec by na to nijako nestačila.
Robotníctvo sa veľmi ostro stavalo proti vyrábaniu 6-stopového kluftového dreva namiesto staršieho 5-stopového. Rozhodne odmietalo vyrábať klufty za staré ceny. Vyhlásilo, 6-stopové kláty, zvlášť bukové, sú veľmi ťažké, nemožno ich dvíhať a približovať na väčšie vzdialenosti ku šmykom. Zvlášť odzemky sú veľmi ťažké a svojou váhou by poškodzovali rizne pri spúšťaní dreva. Robotníctvo je následkom biedy v posledných rokoch veľmi zoslabnuté. V Štajersku, kde užívajú nové miery sú robotníci lepšie platení ako na Handloch. Tam nepracujú s takým ťažkým drevom, lebo sú to lesy novo narastené, kým na Handloch sa pracuje v pralesoch so stromami obrovských hrúbok a výšok. Pri plavbe by ťažké kusy padali na dno. Na Handloch sa najlepšie uplatňovali staré miery odzemkov, ktoré merali 4 stopy a 10 palcov. Vyhlásili, že sú ochotní miesto sekier i pílami rezať kmene, ale pri ponechaní starých mier a zvýšení miezd. Sťažujú sa, že už dva roky nedostali prídavky, hoci ceny životných článkov sú vysoké, ba stúpajú. Predtým cent soli zaplatili za mzdu od jedného miliera dreva, teraz musia vyrobiť 4 miliere. Žiadajú zvýšenie miezd, a to v konvenčnej mene, a rýchlejšie vyúčtovanie robôt, aby nemuseli čakať rok, ba i poldruha roka. Robotníctvo na dôraz svojich požiadaviek zastavilo prácu v lesoch celej breznianskej oblasti. Štrajkujúci drevorubači odmietli výzvu breznianskeho lesného pojazdného k nastúpeniu do práce, dokiaľ nebude ich požiadavkám vyhovené. Štrajk sa začal v máji, keď robotníctvo malo rúbať stromy vo vyznačených rúbaniskách. Hrozilo nebezpečenstvo nedostatku dreva pre banskobystrické banské a hutné podniky.
Hlavnokomornogrófsky úrad v Banskej Štiavnici aby urovnal nespokojnosť robotníctva, zvolal do Hronca schôdzu, na ktorú povolal 59 vedúcich dingov… zo strany komorskej vrchnosti schôdzu viedol správca banskobystrickej komory gróf Ján Serényi a prísediaci boli banský sudca Bulla, lesmajster Jozef Dekrét a brezniansky lesný pojazdný Ján Juračka a iní. Komorská komisia sa rozhodla pre čiastočné ústupky. Vyhlásila sa za nekompetentnú meniť nariadenú reguláciu dobytka. Žiadala, aby robotníctvo prijalo nové lesné miery a sľubovala podporu žiadosti o vyplácanie mzdy v konvenčnej mene. Tým ktorý pristúpia na výrobu 6-stopového dreva, sa bude vyplácať 50% prídavok k mzdám z roku 1805 a 50% záloha na predpokladané mzdy. Okrem mzdového prilepšenia na rok 1820 dostanú 25% prídavok na mzdy, pol centa soli a zvýšenie mzdy za vyrobený šindeľ. Po tomto vyzvali robotníctvo, aby začalo s výrobou 6-stopového dreva.
Robotníci sa však zdráhali zmieriť s reguláciou dobytka a výrobou 6-stopového dreva a keď komorná komisia zástupcov drevorubačov vyzvala na prísahu vernosti, robotníctvo sa postavilo do hrozivého odporu a chcelo svojich zástupcov odviesť. Odmietlo začať prácu v lesoch… (jednotný) Odpor drevorubačov trval do polovice júna… Čas ubiehal a hrozilo, že drevorubači, aby si zabezpečili potrebné chleboviny, odídu na žatevné práce na juh a komorné huty ostanú bez potrebného paliva.
…Komora nakoniec navrhla kompromis a robotníctvo koncom júna opäť nastúpilo do rúbanísk a začali pracovať podľa novoprijatých mier. Hneď dostali aj 25% mzdový prídavok a pol centa soli.
Komisionálne rokovanie komory v júli 1820 schválilo Dekrétovu úpravu miezd. Pripustilo, že robotníctvo bolo núdzou prinútené k zaujatiu tvrdého postoja a nemožno mu odoprieť zlepšenie miezd, keď sa mu ukladajú zvýšené pracovné výkony. Preto tiež neboli potrestaní iniciátori a organizátori štrajku, čo je pri vtedajších feudálnych poriadkoch a bezpečnostných opatreniach iste obdivuhodné. Až do vypočítania nových platobných noriem bol im navrhnutý 125% mzdový prídavok v konvenčnej mene a boli im povolené ďalšie ústupky.
Štrajk handelských drevorubačov roku 1820 predstavuje prvé masové bojové vystúpenie lesného robotníctva na Horehroní na obranu svojich spravodlivých požiadaviek, ktoré vďaka ich zomknutosti bolo ukončené víťazstvom robotníctva.
Milan Štéc 2014
