Sto rokov po objave Jaskyne slobody v Demänovskej doline

Dnešná Demänovská dolina je úplne iná ako tá na začiatku minulého storočia, keď sa tu v lete pásli ovce, turista bol raritou a v zime bola úplne ľudoprázdna. Pocestní, ktorí chodili popri Demänovke sa zvykli zastaviť pod balvanom zvaným Baba a symbolicky ho podoprieť palicou, aby nespadol. Sú ešte medzi nami pamätníci tohto mystického aktu. Dnes je Baba pre hustý smrekový porast neviditeľná a ísť okolo nej je nebezpečné, pretože je v tesnej blízkosti cesty a hrozí zrážka s automobilom. Škoda, že táto povera, ktorá prekonala generácie, dnes zanikla. Možno je to symbol zmien, ktoré sa tu za posledných sto rokov udiali.

Príbeh veľkého objavu Aloisa Krála dňa 3. 8. 1921, ktorý chceli nazvať po vzore Dobšinskej ľadovej jaskyne Mikulášska jaskyňa je plný nadšenia, odvahy, radosti, ale aj svárov, nenásytnosti, sklamania, nepochopenia a tragédie dvoch ľudských životov. Práve jaskyne spôsobili turistický rozmach tejto oblasti. Nadšený Alojz Lutonský mal po sprístupnení Jaskyne slobody myšlienku rozvíjať turistiku ďalej. Sníval o lanovke na Chopok. Jeho myšlienka budila v zárodku úsmev. Po rokoch sa však jeho cieľavedomosť a nadšenie naplnilo a v Demänovskej doline sa uskutočnili mnohé svetové lyžiarske podujatia. O prepojení jaskýň s lyžiarmi najlepšie svedčí názov Veľká cena Demänovských jaskýň.

Dnes chodia do Demänovskej doliny, a to nielen do jaskýň, tisícky ľudí v zime aj v lete. Hľadajú tu oddych, pokoj, relax či dobrodružstvo alebo aj adrenalín. Pôvodná tvár doliny sa však stratila. Nebolo to naraz. Postupne mizli salaše, pribúdalo turistov, lyžiarov, vybudovala sa cesta. Zaviedla sa autobusová doprava, začali sa budovať chaty, hotely, parkoviská a lyžiarska infraštruktúra. Pôvodcom týchto zmien bol však najmä objav čarokrásnej jaskyne. Jaskyniari cítiac niekde v hĺbke duše zodpovednosť za seba a za činy svojich predchodcov si začali klásť už pred rokmi otázku, kam smeruje dolina? Je to dobré, čo sa tu deje?

Niekedy pred desiatimi rokmi sme v závere roku po spomienke na nášho priateľa Vladimíra Žikeša, ktorý zahynul v roku 1984 pri potápačskom prieskume v Pekelnom sifóne, chceli po zapálení sviečok pri Vyvieraní posedieť v hoteli FIM. Obsluhe v reštaurácii sme sa však nepozdávali a mali sme v snobskom prostredí problém nájsť si svoje miesto nielen obrazne, ale aj fyzicky. Začali sme chápať, že dolina sa zmenila a že sme rozmachom vytlačení na jej okraj. Azda tu sme začali naplno cítiť, že s našou dolinou nie je niečo v poriadku.

Pri prieskume podzemia sme často viedli rozhovory o dôsledkoch nárastu turistického ruchu. Zápchy áut v doline, havárie na zľadovatenej ceste spolu s občasným zápachom kanalizácie v podzemnej Demänovke a plasty v ponoroch sa s rozvojom doliny iba zväčšujú.

Jaskyniari Slovenskej speleologickej spoločnosti najmä zo skupiny Demänovská Dolina, ktorí cítia svoj historický podiel na rozvoji doliny sa rozhodli začať po dlhoročnom úsilí v prieskume a dokumentácii jaskýň bojovať aj za odvrátenie rozsiahlych stavebných plánov v závere Demänovskej doliny, ktoré by natrvalo zmenili jej charakter. Nie je to však problém ktorý je iba na Liptove a v Nízkych Tatrách, ale záber lesnej a poľnohospodárskej pôdy je veľký ekologický problém Slovenska a celého sveta. Neviem nakoľko budú úspešní v boji s nastavením časti spoločnosti, ktorej zámery realizuje domiešavač betónu, ale každý, kto má v srdci zmysel pre súdnosť a snahu odovzdať našim nasledovníkom krajinu, kde sa bude dať žiť v symbióze s vlastným svedomím a prírodou ich musí podporovať.

Peter Holúbek

Obr. 1 Karikatúra na myšlienku A. Lutonského postaviť lanovku na Chopok, archív Jána Vajsa
Obr. 2 A. Lutonský v roku 1927 pod nápisom (Chrám Svobody zprístupnený 10. aug. 1924 pomocou Dra. Fábryho a technic. roty 4. hor. práporu v Lipt. Sv. Mikuláši) pred pôvodným vchodom do jaskyne, archív SMOPaJ
Obr. 3 Pasenie oviec na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier v roku 1936, archív SMOPaJ

Obr. 4 Demänovská dolina v roku 1932, foto Vojtech Benický, archív SMOPaJ
Obr. 5 Autobus premávajúci do Demänovskej doliny v roku 1928, osoby sprava P. Rusnák a M. Ksandr, archív SMOPaJ
Obr. 6 Pohľad na parkovisko a Maliarikovu chatu pod Jaskyňou slobody v roku 1971, archív SMOPaJ
Obr. 7 A. Král pri prieskume Jaskyne slobody okolo roku 1930, foto J. Halaša