Do jaskyne nechoď sám.
Upovedom niekoho na povrchu, kedy sa vrátite z akcie a čo robiť, ak sa v stanovenom čase nevrátite.
Okrem spoľahlivého svetla si vezmi aj funkčné záložné svetlo.
Do jaskyne choď primerane vystrojený – základom je prilba, pevná obuv a kombinéza.
Oboznám sa vopred s jaskyňou, zisti možné riziká. Pri možnosti zaplavenia zisti predpoveď počasia a ak hrozí zatopenie, akciu odlož.
V jaskyni dbaj na rady skúsenejších jaskyniarov, dodržuj pokyny vedúceho akcie, ak je určený.
Po jaskyni sa pohybuj rozvážne, neohrozuj seba ani ostatných – nehýb zbytočne kameňmi, pri zostupe sa snaž nezhodiť ani menší kameň na osobu pod tebou.
Nepreceňuj svoje fyzické možnosti – nesnaž sa preniknúť úžinou, preplávať jazero, ísť po lane bez pomôcok a pod., ak máš pochybnosti o zdolaní prekážky. Pri nastupujúcej únave požiadaj o návrat.
Vertikálne úseky vystrojené lanami prekonávaj len po primeranom výcviku, pri pohybe po dlhšom pevnom a lanovom rebríku buď pripravený sa istiť.
V prípade úrazu alebo inej nehody poskytni prvú pomoc a po zabezpečení postihnutého privolaj záchrannú službu –volaj 112.
Filozofia „Zásad“ je taká, že majú byť stručné, aby si ich jaskyniar a aj iný návštevník bez väčších skúseností prečítal, pochopil a aj sa nimi riadil. Keď sa niekto hlbšie zaujíma o problematiku bezpečnosti, prečíta si nasledujúci „Výklad k zásadám“, prípadne si naštuduje odbornú literatúru. Zásady bezpečnosti v takejto stručnej forme by mohli visieť na viditeľnom mieste v jednotlivých jaskyniarskych základniach, tiež by ich mohli prečítať vedúci skupín a klubov na výročných schôdzach – tu už aj s komentárom podľa „Výkladu“ a doplnením pre konkrétne jaskyne. Nutné je oboznámiť s nimi jednorazových návštevníkov a začínajúcich adeptov pri exkurziách. Zásady budú zaslané na pripomienkovanie klubom a následne schválené najbližším predsedníctvom (jar 2019).
Pri formulovaní Zásad som vychádzal z podobných anglických textov pre bezpečnosť pri praktickej speleológii. Výstrahou sa mi zdajú byť české Směrnice pro speleologickou činnost, ktoré v 12 paragrafoch na siedmych stranách pripomínajú právnický elaborát a málokto je schopný to celé prečítať. Preto som zvolil stručný upozorňovací spôsob formulovaný v 10 bodoch (číslo 10 je osvedčené – viď Mojžiš, kniha Exodus). To, čo je treba vedieť podrobnejšie pre skúsenejších jaskyniarov je uvedené ďalej.
Výklad k zásadám bezpečnosti pri jaskyniarskej činnosti.
- Bod 1.
Tento pokyn je zrejmý asi každému. Ak je človek v jaskyni sám, nemôže mu nik pomôcť a aj banálna príhoda (rozbitie svetla, vybitie záložného) môže skončiť tragicky. Minimálny počet jaskyniarov na nenáročnej akcii sú dvaja, odporúčaný počet traja. Ak sa jaskyniarovi prihodí úraz, jeden ostáva so zraneným, druhý ide na povrch privolať pomoc. Starší jaskyniari zvyknú kopávať sondy a krátke jaskyne samostatne, v podzemí by sa však nemali vzdialiť do miest bez denného svetla.
- Bod 2.
Dôležitý pokyn, ktorý ak sa nedodrží, máva za následok zbytočné oneskorenie prípadnej záchrannej akcie. Niektoré kluby majú zvyk viesť knihu akcií, kde sa zapíše konkrétna lokalita (prípadne časť jaskyne), čas odchodu, predpokladaný čas príchodu a mená zúčastnených. Kniha akcií býva umiestnená na základni pri navštevovaných jaskyniach. Obyčajne stačí upozorniť blízku rodinu na čas návratu a po návrate z jaskyne sa do stanoveného termínu telefonicky ohlásiť. Zásadné je dať pokyn, čo robiť, ak sa do termínu jaskyniar neohlási. Zvyčajne treba telefonovať vedúcemu klubu, či inému skúsenému jaskyniarovi, ktorý nie je na akcii a ten rozhodne. Každopádne musí mať informáciu, ktorá jaskyňa bola navštívená.
- Bod 3.
Svetlo je kľúčový prvok bezpečnosti. V súčasnosti sa používajú takmer výhradne diódové svetlá, ktoré však môžu okamžite zlyhať (rozbitie nárazom, ponorenie do vody, zlomený káblik). Treba si uvedomiť, že v absolútnej tme človek v členitej jaskyni je po pár metroch dezorientovaný a nevie nájsť cestu von. Toto by si mal každý jaskyniar cvične skúsiť. Preto treba mať náhradné svetlo, niektoré zahraničné organizácie odporúčajú dve náhradné svetlá. Nestačia náhradné batérie, hoci aj tie je dobré mať so sebou. Úplne nevhodné sú svetlá do ruky (lampáše a pod.), ako náhradné svetlo najlepšie slúži malá čelovka. Pri väčšej skupine návštevníkov môže mať náhradné svetlá pre všetkých u seba vedúci akcie.
- Bod 4.
Zlá výstroj môže viesť k nehodám a zbytočným úrazom. Veľmi dôležitá je prilba, ktorá v prvom rade chráni hlavu pred nárazom do steny či stropu jaskyne. Prilba nemusí byť špeciálne speleologická, postačia aj horolezecké, či stavebné typy. Remienok pod bradou má byť upevnený na prilbe na štyroch miestach (dvakrát v tvare ypsilon), aby sa mimovoľne nezošmykol. Prilba má mať úchyty na stabilné pripevnenie čelového svetla. V prilbe má jaskyniar nosiť tepelnoizolačnú fóliu – izofóliu, ktorá slúži na zabránenie tepelných strát pri núdzovom prečkaní v jaskyni. Nevhodné sú prilby s veľkým štítom a kovové prilby.
Pevnú obuv reprezentujú najčastejšie gumené čižmy. Môžu to byť aj iné topánky, či baganče, musia však držať pevný členok. Vrchný odev reprezentuje jednodielna kombinéza z odolného materiálu doplnená opaskom. Dvojdielne kombinézy sú nevhodné, pri pohybe jaskyňou sa vrchný diel môže vyhrnúť a jaskyniar sa zraní na nechránenom tele. V blatových jaskyniach a pri kontakte s vodou (prekonávanie polosifónov) sú výhodnejšie nepremokavé kombinézy, či gumové protichemické odevy. Vzhľadom na teplotu v slovenských jaskyniach, ktorá je v rozmedzí 2 – 12 °C, je nutné mať pod kombinézou spodný odev, z rovnakých dôvodov jednodielny.
Tomuto účelu vyhovujú podkombinézy z prírodných i syntetických materiálov, zvolia sa podľa konkrétnej teploty a podľa charakteru činnosti v jaskyniach. Pri slabšom pohybe, ako je zameriavanie, striedanie sa pri vŕtacích prácach a vo vysokohorských jaskyniach sa vyžadujú hrubé podkombinézy s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami, pri športových prechodoch a intenzívnom kopaní tenké podkombinézy – ribaná. Odporúčaným doplnkom sú rukavice, ktoré chránia prsty pred úrazom pri premiestňovaní kameňov, alebo skalných úlomkov a nezanedbateľná je aj ich izolačná funkcia – cez prekrvené dlane stráca jaskyniar veľa tepla. Pogumované rukavice s textilnou vložkou sú vhodnejšie a trvanlivejšie než plátenné či kožené. Starší a skúsenejší jaskyniari používajú na chránenie kolien kolenačky, vhodné sú pružné textilné druhy volejbalového typu. Táto výstroj je voliteľná, ale vaše kolená to neskôr ocenia.
- Bod 5.
Keď jaskyniar navštevuje už známu jaskyňu, mal by dopredu vedieť, čo mu v nej hrozí. Najčastejšie všeobecné ohrozenie vyplýva z možnosti zatopenie časti jaskyne, ktoré môže prísť nielen po výdatnom daždi, ale aj po náhlom topení snehu. Treba si uvedomiť, že v uzavretých jaskynných priestoroch môže stúpnuť hladina vody aj o desiatky metrov a niektoré jaskyne sa môžu zatopiť úplne. Zvážiť možnosť zaplavenia treba aj pri objave nových jaskýň s vodnými tokmi, tiež pri prieniku cez polosifóny alebo pri vyčerpaní krátkych sifónov. Častou hrozbou sú labilné závaly. Ak sa o nich vie, treba popri nich prechádzať s maximálnou obozretnosťou, pri ich prekonávaní pamätať na možnosť pohybu celého závalu. Menej častým rizikom v jaskyni je nahromadenie oxidu uhličitého s možnosťou udusenia – to sa týka jaskýň bez prievanu s tlejúcim organickým materiálom. Typickým príkladom sú úzke priepasti s napadaným lístím a drevnou hmotou na dne. Nedýchateľné ovzdušie sa môže vytvoriť aj vydýchaním kyslíka na pracovných akciách v koncových úzkych chodbách pri kopaní sedimentov či čerpaní sifónov. Riešením je vyvolať vetranie hadicovým rozvodom s ventilátorom alebo vysávačom. Ak v chodbe bez vetrania jaskyniar cíti problémy s dýchaním, treba sa urýchlene otočiť a vrátiť.
- Bod 6.
Veľa úrazov vzniká v jaskyni z nedisciplinovanosti jaskyniarov v snahe zaujať alebo postrašiť kolegov. Keď sa pred vstupom do jaskyne určí vedúci akcie, ostatní zúčastnení musia dodržiavať jeho pokyny. Na druhej strane má vedúci aj právnu zodpovednosť za nesprávne rozhodnutia. Vedúci akcie môže nariadiť nespôsobilému účastníkovi vrátiť sa na povrch, ak ohrozuje seba či iných. Väčšinou sú jaskyniari na akcii rovnocenní, avšak menej skúsení účastníci prirodzene plnia pokyny skúsenejších. Podobne pri spoločnej akcii s cudzími jaskyniarmi a pri exkurziách plní domáci jaskyniar oboznámený s jaskyňou funkciu vedúceho akcie.
- Bod 7.
Úrazy v jaskyni sa stávajú aj následkompádu kameňa alebo posunom balvanu na jaskyniara. Preto treba byť zvlášť ostražitý v miestach so závalmi a pri voľných balvanoch. Mimoriadne opatrne treba prekonávať novoobjavené úseky, kde je objaviteľ prvým človekom, ktorý stúpa na kamene a bloky. Ak ide horizontálnym alebo zostupným úsekom, mal by podľa možností voľné kamene zhadzovať a čistiť tak cestu pre nasledovníkov. V stúpajúcich chodbách by ho mal ďalší jaskyniar nasledovať s primeraným odstupom, aby ho nezasiahol padajúci kameň. Keď sa pri pohybe vertikálnym úsekom uvoľní kameň a môže ohroziť osobu nižšie, jaskyniar, ktorý to registruje okamžite zakričí: „Pozor kameň!“ a ohrozená osoba sa snaží ukryť, alebo schúliť, aby bolo riziko úrazu menšie.
- Bod 8.
Úžiny predstavujú bežnú prekážku v jaskyniach. Ak sa jaskyniar rozhodne, že sa ňou pretisne, musí myslieť aj na prechod naspäť. V tomto sú nebezpečné klesajúce a zalomené úžiny, kde je návrat obťažnejší. Na preplávanie vodnej prekážky je bežná výstroj nedostatočná. Ak oblečenie nasiakne vodou a naplnia sa ňou gumené čižmy, plávanie sa stáva nemožným. Navyše prudké ochladenie tela môže spôsobiť kŕčové stavy. Vodné plochy sa preto prekonávajú pomocou gumových člnov, prípadne je jaskyniar oblečený v neoprénovom odeve. Kategoricky sa neodporúča prekonávať sifóny na nádych, a to ani v prípade úniku z jaskyne pri zvýšení vodnej hladiny. Vtedy treba ostať na nezaplavenom mieste a vytrvalo vyčkať pomoc. Krátke vertikálne úseky zvyknú byť v jaskyni vystrojené lanom s uzlami a prekonávajú sa bez lezeckých pomôcok. Keď sa však jaskyniar necíti dostatočne silný preliezť takúto časť, treba mu pomôcky poskytnúť, alebo sa vrátiť. Rozhodujúce je vyjadrenie takéhoto jaskyniara, nesmie sa naňho naliehať aby prekážku prekonal. Rovnako treba postupovať aj pri príznakoch únavy – netrvať na pokračovaní akcie, ale rozdeliť účastníkov a vysilený jaskyniar by mal v doprovode ísť na povrch, prípadne sa celá akcia ukončí. Proti únave je pri dlhšie trvajúcich akciách vhodné mať so sebou kalorické požívatiny a nápoje, ktoré dodajú energiu na ďalší výkon.
- Bod 9.
Na pohyb po lanách je nutný kurz jednolanovej techniky, kde sa záujemca naučí po lane vystúpiť, zostúpiť a prejsť traverzom najprv na dennom svetle. V jaskyni sú už nevhodné podmienky niečo sa začať učiť. Absolvent kurzu alebo krátkeho výcviku by mal tiež vedieť lano bezpečne ukotviť, nadviazať druhé lano, prejsť cez medzikotvenie, deviátor a cez uzol, odistiť druhú osobu a spustiť ju, ak ostala visieť na lane. Pohyb po rebríkoch sa zdá byť bezpečný, ale je vysiľujúci a zvlášť pri dlhých úsekoch je treba robiť prestávky. Pri oddychu je vhodné sa zaistiť karabínou na nepovoliteľnom opasku alebo sedačke o rebrík. Na tento účel je dobrý feratový set, ktorý sa využíva aj na istenie pri traverzoch. Alternatívou je nezávislé istenie jaskyniara na rebríku osobitným lanom.
- Bod 10.
Keď sa už v jaskyni stane úraz, treba zachovať pokoj a poskytnúť pomoc. Ako prvá pomoc je chápaná stabilizácia zraneného, rozprávanie sa s ním, aby neupadol do šoku, prípadné fixovanie poškodenej končatiny a pod. Ak je schopný pohybu, treba sa pokúsiť dostať ho von spoločnými silami. Ak je nemobilný, treba zabezpečiť jeho tepelný komfort (zabaliť do izofólie) a ísť na povrch pre pomoc. Pri troch a viacerých účastníkoch jaskyniarskej akcie musí aspoň jeden ostať pri postihnutom a starať sa o neho. Na povrchu v mieste so signálom treba okamžite volať záchranu – univerzálne je číslo 112, kde službokonajúci rozhodne, aké zložky privolá. V horských oblastiach Slovenska poskytne rýchlu profesionálnu záchranu Jaskyniarska skupina HZS (tel. 18 300), v periférnych oblastiach západného, južného a východného Slovenska sú rýchlejší hasiči (tel. 150), avšak nie sú vybavení na záchranu spojenú s prekonávaním plaziviek, polosifónov, vodných prekážok a vertikálnych úsekov. HZS si záchrannú akciu vyúčtuje a z tohto dôvodu by aktívni jaskyniari mali byť poistení na zásah záchrannej služby.
V Bratislave 3. 8. 2018 P. Magdolen
