V dňoch 31. júla až 4. augusta sa uskutočnil už 64. ročník jaskyniarskeho týždňa, ktorý zorganizovali liptovskí jaskyniari. Bolo to náhradné riešenie, pretože nebolo plánované a muselo sa improvizovať. Našťastie Z. Jurík našiel ubytovacie zariadenie Kriváň vo Važci a vznikla dohoda liptovských jaskyniarov (Červené vrchy, Demänovská Dolina, Chočské vrchy, Liptovský Mikuláš, Nicolaus), takže podujatie sa aj napriek časovému stresu uskutočnilo.
Toto tradičné jaskyniarske stretnutie po prvý krát zorganizovali nadšenci zo Slovenskej speleologickej spoločnosti v júli roku 1950 v Demänovskej doline. V roku 2024 sa teda v rázovitej podtatranskej obci Važec podarilo po prvý krát zorganizovať jeho ďalšie pokračovanie.
Dominantnú časť exkurzií sme plánovali vo Važeckom krase, ktorého plošná rozloha karbonátov presahuje 50 km^2^. Je to územie nachádzajúce sa v Kozích chrbtoch ohraničené na juhu, severe a západe Bielym a Čiernym Váhom. Najvyššou kótou je Turková s nadmorskou výškou 1178 metrov, kde je vybudovaná horná nádrž prečerpávajúcej vodnej elektrárne Čierny Váh. Najnižším miestom je sútok Bieleho a Čierneho Váhu kde je nadmorská výška 664 metrov. Na východe je Važecký kras ukončený paleogénnymi nekrasovými horninami západne od Štrby a Šuňavy. Územie má čiastočne plošinový charakter s hlboko zarezanými údoliami, ktoré majú miestami charakter tiesňav.
Krasu dominujú planiny Krieslo a Mury, ktorých výška nad Bielym a Čiernym Váhom nepresahuje 300 metrov. Sú tu vytvorené závrty, v jednom z nich sa podarilo prekopať do priepasti hlbokej 15 metrov. Značnú časť územia budujú druhohorné gutensteinské vápence v ktorých je vytvorených viac krasových javov. Najväčšou vyvieračkou oblasti je výver vôd pod Važeckou jaskyňou zvaný Varvas (777 m n. m.), ktorej výdatnosť sa pohybuje od 20 do 200 l.s^-1^. Menšia časť jej vôd pochádza z ponoru vôd v Priepadlom v nadmorskej výške 859 m n. m., kde sa ponára potôčik s výdatnosťou okolo 10 l.s^-1^, ktorý za 14 hodín vyteká pod Važeckou jaskyňou vo Varvase. Priepadlé sa spmína aj v diele Mateja Bela v roku 1735. Ďalšie menšie vývery sa nachádzajú v okolí železničnej stanice Východná, ktoré sú zachytené.
Najväčšou jaskyňou je Zápoľná, ktorá predstavuje trojrozmerný labyrint s dĺžkou 2 kilometre s prevýšením medzi najvyšším a najnižším miestom 60 metrov. Ide o fragment väčšej jaskyne, ktorá vznikla v hlbokom vodnom obehu. Objavená bola pri geologickom prieskume, keď sa do kaverny prepadla vrtná tyč. Ďalšou významnou lokalitou je Pivnica v Rígli ktorá je vytvorená v dolomitoch a má dĺžku 1,5 kilometra. Ide o jaskyňu pravdepodobne hydrotermálneho pôvodu s hĺbkou 37 metrov. Ďalšou významnou lokalitou oblasti je sprístupnená Važecká jaskyňa, ktorá ma dĺžku 530 metrov. Objav jej podzemných priestorov sa uskutočnil v roku 1922. Je riečneho pôvodu, nachádzajú sa tu žulové valúny Bieleho Váhu. Jej podzemie sa vyznačuje početným výskytom kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus).
V ponornej oblasti je známa okrem lokality Priepadlé (dĺžka 60 metrov, hĺbka 30 metrov) objavená aj jaskyňa Šoldovo. V hĺbke 51 metrov končí zablateným vodným sifónom, kde je jeho prekonanie asi nerealizovateľné. Dĺžka preskúmaných chodieb tu je 102 metrov. V kóte Kinberg (1114 m n. m.) vo východnej časti Važeckého krasu je vytvorená 244 metrov dlhá a 49 metrov hlboká jaskyňa Brada. Jej genéza je nejasná, ale je zrejmé, že ide o fragment starého podzemného priestoru. Úplne vykopanou jaskyňou sú Líščie diery, ktorá dosahujú dĺžku 52 metrov. Do hĺbky 27 metrov sa tu v 80. rokoch minulého storočia dokopali jaskyniari zo severnej Moravy. Na plošine Mury sa nachádza rovnomenná ponorná jaskyňa, kde sa v súčasnosti aktívne pracuje na hľadaní jej pokračovania. Vo východnej časti Važeckého krasu je známa Konská priepasť s hĺbkou 15 metrov. V 80. rokoch bola znečistená mäsovými konzervami a chemikáliami. Jej vchod bol prekrytý betónovým panelom, takže bol ťažko lokalizovateľný. V 90. rokoch sa jej podzemie vyčistilo a odstránila sa rozsiahla ekologická záťaž v krase.
Je zrejmé, že Važecký kras skrýva mnohé tajomstvá, ktoré sa systematickou prácou určite podarí poodhaliť. Exkurzie do Važeckého krasu viedli počas troch dní M. Orfanus, A. Gesch, Z. Jurík, E. Hortobágyová, P. Holúbek a T. Holúbeková. Večer prednáškami o tomto krase prehĺbili poznatkami M. Orfanus, P. Bella, P. Holúbek a Z. Jurík.
Ďalej v ponuke exkurzií jaskyniarskeho týždňa boli krasové oblasti v oblasti okolo Važca.
Kras v okolí Hybickej tiesňavy a Východnej, povrchová exkurzia po oblasti budovanej čiastočne treťohornými vápencami nachádzajúce sa v oblasti medzi Podbanským, Troma studničkami, Hybami a Východnou. Je to rozsiahla oblasť, kde sú vytvorené závrty, ponory a vývery vôd. Je tu vytvorená Hybická tiesňava, ktorou nevedie žiadny turistický chodník. V období II. svetovej vojny tu bola postavenú úzkokoľajná železnička, ktorou sa zvážalo drevo z veľkej kalamity v oblasti zvanej Sihly pod Kriváňom do Hýb a odtiaľ do papierní v Ružomberku. Dodnes sú tu zvyšky železničného zvršku.. Odkaz na dobový film o železničke sa nachádza na stránke (https://www.youtube.com/watch?v=MdD-0-pcg4k).
Značným úsilím jaskyniarov sa v tejto oblasti podarilo objaviť v závrte výkopovými prácami Žabiu studňu. Ide o riečnu lokalitu so silným prievanom, ktorý môže komunikovať s otvormi nachádzajúcimi sa v krasovej oblasti pod Kriváňom. Končí úžinami a jaskyňou preteká vodný tok. Dĺžka jaskyne je okolo 100 metrov a hĺbka okolo 20 metrov. Známa je kratšia Jaskyňa na Vyšnom Belanskom v povodí Belanky a Visutá jaskyňa v kaňone Hybice, ktorá je takmer celá vykopaná. Ide o rozsiahlu oblasť, kde môže byť vytvorená veľká jaskyňa. Sú tu na to vytvorené všetky predpoklady. Exkurzie do tejto lokality viedli počas troch dní M. Kudla, M. Vrbičan a P. Holúbek.
Do krasu v okolí Spišskej Teplice v Kozích chrbtoch, kde sú vytvorené zaujímavé krasové javy viedli exkurziu T. Kačmarčík a M. Regeš iba v sobotu, hoci ponuka bola aj v štvrtok a piatok. Oblasť odvodňuje silná vyvieračka zachytená do vodovodnej siete nad ktorou je priepasť Cigánsky závrt, ktorá bola objavená pri ťažbe dolomitu. Neďaleko je aj občasná vyvieračka zvaná Staré Okno. V oblasti je viac menších jaskýň. V súčasnosti sa intenzívne kope v Jaskyni pod javorom, kde je prievan a možnosť postupu do ďalších priestorov, ktoré by mohli poodhaliť tajomstvo tejto veľmi zaujímavej lokality. V oblasti sa nachádza v suchej doline Vápenica aj 20 metrov dlhá jaskyňa Suchá diera, kde sa našli pozoruhodné archeologické nálezy.
Exkurziu do Jánskej doliny, kde sa nachádza Medvedia jaskyňa, Stanišovská jaskyňa a výver Hlbokô viedol M. Danko v sobotu. Pôvodne to mala byť iba doplnková exkurzia po podzemí kde ani netreba kombinézu, no zúčastnil sa jej značný počet záujemcov.
V ponuke jaskyniarskeho týždňa v sobotu bola aj jaskyňa Škarkétka v Malužinskej doline. Ide o aktívny ponor končiaci zasedimentovaním pieskom. Na návštevu jej dna v hĺbke 65 metrov je nutné ovládať jednolanovú techniku. V tej istej rozsiahlej karbonátovej kryhe ako Škarkétka, avšak vo Svarínskej doline je vytvorená aj Jaskyňa v Žeruche, Svidovská jaskyňa a Ponor v Žeruche. Ide o riečne jaskyne s prievanom, kde sa aktívne pracuje. Dĺžka Jaskyne v Žeruche presahuje 300 metrov a je to určite iba malý fragment rozsiahleho jaskynného systému, ktorý je tu vytvorený. Tieto lokality sa správajú ako spodné vchody do jaskynného systému. Horný vchod doteraz nebol lokalizovaný. V tejto oblasti sa nachádza viac jaskýň, zaujímavá je Lenkova priepasť hlboká 10 metrov, ktorá sa správa ako horný vchod do jaskynného systému. Oblasť má veľký potenciál na nečakané prekvapenie. Nie je nám jasné, prečo o túto pozoruhodnú lokalitu nebol medzi účastníkmi JT takmer žiadny záujem a tak sa tu plánované exkurzia neuskutočnila.
Počas troch dní boli pod vedením P. Staníka, M. Šušela a G. Majerníčkovej uskutočnené exkurzné akcie do takmer sprístupnenej Malužinskej jaskyne a mediálne dobre známej Modrej jaskyne. Aj o tieto dve lokality bol mimoriadny záujem a počas JT ich navštívilo okolo 50 záujemcov.
Priepasť v Grúni, speleoalpinistická lokalita v Brtkovičnej dolinke v Nízkych Tatrách nad Liptovskou Porúbkou. Priepasť s hĺbkou 92 metrov je vystrojené rebríkmi. Dĺžka zdokumentovaných chodieb je 262 metrov. Na jej dne bol vykopaný otvor na povrch, takže sa dá urobiť traverz jaskyňou. Pri objavných prácach v jaskyni sa podieľali aj členovia Horskej služby. V jaskyni sa intenzívne pracovalo na úžine, kde je ozvena a počuť kvapkať vodu, no pre nepríjemný charakter a problém s transportom a ukladaním materiálu sa tu práce prerušili. Je tu možný aj postup na dne. Počas jaskyniarskeho týždňa tu došlo k problému, že spodný vchod nebol prielezný pre všetkých účastníkov exkurzie a tak bolo nutné ho operatívne rozšíriť. Dve exkurzie do tejto lokality v piatok a sobotu viedol M. Vrbičan.
Vo štvrtok sa v Demänovskej doline uskutočnila exkurzno-pracovná akcia do Pieskovej siene v Pustej jaskyni, ktorá je súčasťou Demänovského jaskynného systému. Aj tejto akcie sa zúčastnil značný počet záujemcov. Viedol ju J. Jalový. Vo štvrtok predniesol večer P. Herich aj prednášku o Demänovskej doline a súčasných trendoch v dokumentovaní jaskýň.
Od štvrtku do soboty sa uskutočnili tri exkurzno-pracovné akcie do Prosieckej jaskyne v Chočských vrchoch. Pod vedením J. a S. Szunyogovej sa prešiel hlavný ťah tejto 4,5 kilometrov dlhej lokality. Na jej konci sa pracovalo v prekonávaní koncového pieskového sifónu.
V nedeľu pri odchode domov z jaskyniarskeho týždňa sa uskutočnila exkurzná akcia do známej Liskovskej jaskyne pri Ružomberku, zabezpečil to M. Kudla.
Najvzdialenejšou akciou počas jaskyniarskeho týždňa bol výkop v Eurotuneli v Jaskyni mŕtvych netopierov v Nízkych Tatrách, ktorá sa uskutočnila v piatok pod vedením miestnych jaskyniarov. Pri práci sa otvoril otvor za ktorým je vidno ďalšie pokračovanie. Túto akciu zabezpečil pre účastníkov JT P. Herich.
Vo Važci bolo možné navštíviť Dom J. Hálu a Múzeum ľudových kultúr a tradícií Važca a samozrejme aj sprístupnenú Važeckú jaskyňu. V okolí to boli aj sprístupnená Banská štôlňa Zubaustollen, Jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Stanišovská jaskyňa a Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva.
Na jaskyniarskom týždni sa zaregistrovalo 117 účastníkov zo Slovenska, Česka, Poľska a USA, ale odhadujeme že sa ho spolu s jaskyniarmi, ktorí iba nakrátko navštívili program spolu so sprievodcami z Važeckej jaskyne zúčastnilo do 150 záujemcov. Vďaka za možnosť pohybu autami po chotároch obcí Hybe, Východná a Važec patrí miestnym urbárskym spoločenstvám a súkromným vlastníkom pôdy. Veľká vďaka za zorganizovanie tohto podujatia patrí Tiborovi Debnárovi, ktorý prevádzkuje rekreačné zariadenie Kriváň vo Važci a jeho priateľovi kuchárovi Vladovi Greguškovi, ktorý zabezpečil stravu a výčap. Poďakovanie patrí aj M. Strmenskej za registráciu účastníkov počas podujatia a predaj tričiek aj napriek ťažkej rodinnej situácii, M. Luhovému a jeho početným pomocníkom, ktorí zabezpečili už tradičný guľáš, Ľ. Marekovej za vytvorenie loga, M. Vrbičanovi za výrobu tričiek a nálepiek a početným maloletým deťom jaskyniarov, ktoré ani moc starostí organizátorom nenarobili. Samozrejme vďaka patrí aj všetkým sprievodcom a účastníkom podujatia, ktorí sa ho zúčastnili a prispeli k jeho takmer bezproblémovému priebehu. Veríme že podujatie bolo poučné a podnetné a tešíme sa na plánovaný jaskyniarsky týždeň v Jasenskej doline vo Veľkej Fatre v nasledujúcom roku.
Galéria z Jánskej doliny
