Včera jaskyniarsky svet zasiahla veľmi smutná správa. Krátko pred jeho 64. narodeninami zradilo srdce nášho dobrého priateľa Ľuba Ivančíka. Kamaráti jaskyniari ho však nevolali inak ako Biely otec.
Ľubo sa narodil 5. marca 1955 v Bratislave. Vyrastal v Havířove, v baníckom meste, ktoré bolo jeho rovesníkom a kde fáral jeho otec. Banícke remeslo zdedil aj Ľubo. Po maturite na havířovskom gymnáziu pokračoval v štúdiách na Vysokej škole báňskej v Ostrave. Prvým pracoviskom mladého banského inžiniera – geológa bol Důl ČSM. V roku 1984 sa oženil a presťahoval do Banskej Bystrice, kde fáral na Španej Doline a Malachove. Koniec baníctva na tejto lokalite prinútil Ľuba zanechať geologické kladivo a rysovacie dosky, ale láska k podzemiu mu zostala až do posledných dní. K ružomberským jaskyniarom ho v roku 2008 priviedol náš kamarát Dušan Mesároš, s ktorým Ľubo zdieľal záujem o bane a baníctvo, čo pravidelne preukazoval na víkendových akciách na dúbravských baniach. Zároveň sa dostal k jaskyniam, ktoré mu prirástli k srdcu. Baníčinu opäť oprášil, keď nastúpil ako geológ na stavbu tunela Žilina v smere na Čadcu a neskôr ako stavebný dozor na tuneli Čebrať, kde minulý týždeň fáral na svojej poslednej šichte.
Bieleho otca si jaskyniari od Moravy až po Slovenský kras pamätajú ako vždy veselého, zároveň veselo ufrflaného, osobitým humorom sršiaceho a napriek šedinám večne mladého, poctivého a dobrého kamaráta, s ktorým sme zažili nespočetné množstvo najrôznejších veselých jaskyniarskych príhod a zážitkov. O to viac nás zasiahlo, že už nebudeme počuť jeho povestné:
„chlapci chlapci, vy keď dostanete rozum, tak sa samou radosťou zbláznite a zas budete tam kde predtým.“
S úctou spomíname.
Posledná rozlúčka s Bielym otcom sa uskutoční zajtra, teda v piatok 29. 2. o 11:00 v dome smútku na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši.